jazdiNafta v Česku prudko rastie
Česko sa po vypuknutí vojny v Iráne zaradilo medzi štáty Európskej únie, kde nafta zdražela najvýraznejšie. Podľa nových údajov Európskej komisie sa medzi 2. a 23. marcom cena motorovej nafty zvýšila o 40,2 percenta, pričom ešte väčší rast zaznamenalo už len Švédsko. Ide o výrazný skok, ktorý znovu otvoril otázku, ako sa na konečných cenách podieľajú nielen svetové ceny ropy, ale aj domáce marže, dane a zásahy štátu do trhu. Pre českých vodičov je situácia o to citlivejšia, že práve nafta má v tamojšej ekonomike oveľa väčšiu váhu než benzín a podľa spomínaných údajov tvorila vlani približne 73 percent celkovej spotreby pohonných látok.
Zdražovanie sa pritom netýka len nafty. Nadpriemerne rástli v Česku aj ceny benzínu, ktoré sa v sledovanom období zvýšili o 21,1 percenta, zatiaľ čo priemer celej únie bol 13,7 percenta. V prípade benzínu sa tak Česko dostalo na štvrté miesto medzi krajinami s najvýraznejším rastom cien, hneď za Švédsko, Poľsko a Rakúsko. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že takéto čísla opäť vyvolávajú pochybnosti o primeranosti marží na českom trhu s pohonnými hmotami. Pre vodiča z toho vyplýva jednoduchý záver: nestačí sledovať len cenu ropy na svetových trhoch, pretože výslednú cenu na stojane výrazne ovplyvňuje aj to, ako k situácii pristupuje konkrétny štát a trh v danej krajine.
Rozdiely medzi štátmi únie sú pritom veľmi výrazné. Kým v Maďarsku, na Slovensku alebo v Slovinsku rástli ceny palív len mierne, na Malte zostali bez zmeny, keďže ich tam reguluje štát. Podľa Kovandu sa ukazuje, že hoci vojna v Iráne zvyšuje cenu ropy globálne, konečné ceny na čerpacích staniciach nevznikajú rovnako v každej krajine. Výsledok ovplyvňujú miestne dane, obchodné marže aj rozhodnutia vlád. Praktický význam to má najmä pre vodičov v pohraničí, ktorí môžu pri väčších rozdieloch začať tankovať za hranicami. Práve tam sa totiž rýchlo ukáže, či štát nastavil podmienky tak, aby udržal konkurencieschopné ceny, alebo naopak vytvoril priestor na výraznejšie zdražovanie.
Veľký kontrast predstavuje Poľsko, kde sa vláda rozhodla znížiť DPH na pohonné hmoty z 23 na 8 percent a zároveň znížiť spotrebnú daň na zákonné minimum. Podľa odhadu banky ING by tento krok mohol zlacniť liter nafty takmer o 30 centov, pričom ak sa opatrenie naplno prejaví, poľská nafta môže byť o viac ako 20 centov lacnejšia než česká. To by mohlo viesť k tomu, že českí vodiči začnú vo väčšej miere tankovať v Poľsku, čo by znamenalo nižší výber daní pre český štát. Zároveň sa objavujú úvahy, že ak česká vláda nezavedie podobné opatrenia a Poľsko súčasne zavedie daň z mimoriadnych ziskov pre Orlen, firma si môže nižšie zisky na poľskom trhu kompenzovať vyššími maržami práve v Česku.
Ekonóm zároveň upozorňuje aj na ďalší rizikový scenár, ktorý by situáciu mohol ešte viac zhoršiť. Podľa neho reálne hrozí, že cena nafty v Česku prekročí hranicu dvoch eur za liter. Takýto vývoj by mohol nastať v prípade, ak by Irán prostredníctvom jemenských povstalcov obmedzil dopravu cez prieliv Báb al-Mandab. Tento námorný koridor je dôležitý najmä pre export ropy zo Saudskej Arábie a jeho prípadné obmedzenie by prinútilo tankery voliť dlhšie a drahšie trasy cez Suez a okolo Afriky. To by podľa Kovandu takmer určite znamenalo ďalší rast cien nafty, pričom priemerná cena v Česku by sa mohla dostať nad 50 korún za liter. Pre vodičov aj dopravcov je to jasný signál, že vývoj cien palív môže byť ešte veľmi nestabilný a tlak na prevádzkové náklady sa nemusí skončiť ani v najbližších týždňoch.
